Karboxyterapia


Karboxyterapia: Aplikácia a mechanizmus účinku

     Karboxyterapia je jednou z veľmi účinných foriem uhličitej vazoaktívnej terapie. Mediciálny oxid uhličitý sa do organizmu aplikuje formou podkožných injekcií alebo insuflácií. CO2 sa z podkožia veľmi dobre vstrebáva do žilového a lymfatického obehu. V 5% je rozpustený ako kyselina uhličitá (H2CO3), v 50% jeKarboxyterap Rehabilitacia Orac 1

viazaný ako bikarbonát v krvnej plazme (NaHCO3) alebo na draslík v erytrocytoch (KHCO3) a v 45% je viazaný na bielkoviny ako karbamino zlúčeniny, napr. karbaminoglobín.
Plynové injekcie výrazne napomáhajú zlepšovať výživu tkanív, vrátane
patologicky zmeneného väziva, podporujú uvoľňovanie kyslíku viazaného v krvnom farbive, zlepšujú priepustnosť kapilár, ale tiež pružnosť kolagénu. Navodzujú také biochemické zmeny krvi, pri ktorých jej hlavnými prejavmi je významné zlepšenie prekrvenia miestneho i celkového. Vďaka rozšíreniu koronárnych tepien nastáva zlepšenie prekrvenia srdcového svalu, zlepšenie ekonomiky srdcovej práce.

      Uhličitá terapia priaznivo ovplyvňuje novotvorbu cievnych kolaterál, zmierňuje riziko tvorby opuchov, pomáha upraviť krvný tlak na normálne hodnoty. Uhličitá terapia navyše aktivizuje rad mechanizmov, ktoré znižujú riziko vzniku trombózy a embolických komplikácii. Nezanedbateľné sú i protizápalové účinky uhličitej terapie, čo so zlepšením prekrvenia prispieva k urýchleniu hojenia tkanív.
Lokálnou aplikáciou čistého medicinálneho CO2 do podkožia sa umelo navodzuje stav miestneho kyslíkového dlhu, ktorý aktivizuje všetky mechanizmy, ktorým organizmus aktívne reaguje na zvládnutie tejto prechodnej situácie. Dôsledkom je zlepšenie lokálneho i celkového prekrvenia tkanív, oveľa lepšie využitie kyslíkových rezerv, zlepšenie výživy tkanív, uvoľnenie svalových stuhnutí, nepružného väziva, ale tiež podpora regenerácie tkanív a spomalenie degeneratívnych procesov (teda i procesov starnutia). To v konečnom dôsledku vedie k zlepšeniu celkovej výkonnosti organizmu, lepšej tolerancii rehabilitačnej záťaže a k zlepšeniu funkcií obehového aj pohybového aparátu.

Dávkovanie

     Karboxyterapia sa aplikuje injekčnou ihlou do podkožia do oblasti bolestí, do akupunktúrnych bodov, do svalových spúšťových bodov. Odporúča sa podávať 2 až 3 krát týždenne celkom asi 10 krát a potom ešte doplniť niekoľkými injekciami v rozmedzí 2 až 3 týždňov. Po aplikácii je vhodný kľud v trvaní min. 30 minút.

Z histórie karboxyterapie

     Využívanie oxidu uhličitého v medicíne a balneoterapii má dlhú tradíciu. Už v staroveku sa využívali ku kúpeľom plynné výpary z vulkanických solfatár (v Európe napríklad jaskyňa Bájí pri Neapole). Neskôr sa využíval oxid uhličitý spolu zo sírovodíkom. Cielene sa začal terapeuticky využívať čistý oxid uhličitý v roku 1720 v kúpeľoch Pyrmont. Plynových kúpeľov pribúdalo a využívali sa napríklad v Meibergu a Mariánskych Lázňach. V roku 1818 vyšli prvé vedecké publikácie z pera prof. K. J. Heidlera o pozitívnom vplyve plynových kúpeľov na ľudský organizmus.

Vedecké potvrdenie účinnosti a bezpečnosti

     Liečebné injekcie oxidu uhličitého, sa v balneoterapii využívajú od roku 1932 vďaka balneológom z francúzskych kúpeľov Royat. Od toho času, z roka na rok pribúda množstvo publikovaných vedeckých prác     o výborných efektoch účinkoch tejto liečebnej metódy. V balneoterapii sa využívajú „plynové injekcie“ predovšetkým na liečbu kĺbových problémov, pri zlom prekrvovaní dolných končatín (ischemická choroba), pri porušení prekrvenia kože diabetikov, ale aj u niektorých pacientov so systémovými cievnymi ochoreniami a ochoreniami srdca (bradykardia, nízky krvný tlak).
V posledných rokoch sa do popredia dostáva využitie karboxyterapie aj v dermatológii, estetickej dermatológii a anti-aging medicíne. Svetové kongresy venované spomaleniu a obmedzeniu vplyvu starnutia ako aj renomované svetové pracoviská zamerané na omladenie čoraz viac propagujú túto jedinečnú metódu ako minimálne invazívnu a agresívnu, pre pacienta príjemnú s výbornými efektmi, bez rizika nežiaducich účinkov. V Európe sa výskumom metódy zaoberá napríklad univerzita v talianskej Siene, Centrum mikroangiológie a mikrocirkulácie pri milánskej univerzite, pracoviská v Rakúsku a Maďarsku, Česku a Slovensku. V mnohých krajinách sveta (Austrália, Kórea, Singapur, štáty Južnej Ameriky) je metóda široko prezentovaná a využívaná.
Marian