Úraz členka bez opuchu a zásadného obmedzenia pohyblivosti sa môže javiť banálne.
Klientka: 13.ročná. Začala večer krívať na pravú nohu. Mala fyzický stret so spolužiačkou počas vyučovania basketbalu, ktorý sa udial pred mesiacom. Po úraze ju noha nebolela, neopuchla, nebola ani modrina. Teraz nohu ani členok nemá opuchnutý. Bolestivý je pohyb vtočenie dovnútra spolu so zdvihnutím chodidla smerom k hlave. Dotykovo bolestivú hlásila tuberositas ossis navicularis ( vyznačené na obrázku ).
Pri pohybových testoch som zistil, že bolesť ju limituje v stoji na špičkách na bolestivej nohe. Tiež nebola možná rýchla chôdza, beh a poskoky na špičke. Testy pohybov proti odporu neboli bolestivé a nezistil som ani zníženie svalovej sily, alebo zhoršenú vnútrosvalovú koordináciu. Kĺbna hra jednotlivých kostičiek nohy bola v poriadku.
Liečba: metóda R.I.C.E. Manuálne mäkké techniky a mobilizácia kĺbov nohy. Na fixáciu používam TEJPING. Fyzikálna liečba – lokálne strednofrekvenčné prúdy s vírivkou. Lokálne NSAID – Flector EP gel na noc a po vyučovaní.
Z mimoškolských aktivít sme od začiatku vypustili tréning Hip-Hopu. V jazde na koni 1x týždenne stále pokračuje – bola nutná konzultácia s trénerkou.
Po troch týždňoch večer nekríva, bolestivosť udáva menšiu, stále je obmedzený výpon na špičkách a doskok. Pridávam neoprénovú bandáž v režime počas záťaže.
Záver: Úraz členka v školskom prostredí v detskom veku je zdanlivo banálny. Je však zradný z pohľadu budúcich nárokov na pevnosť väzivového aparátu. Pri opakovanej fyzickej záťaži (najmä v čase rekonvalescencie) nie je ešte väzivo schopné odolať vysokým fyzickým nárokom a nastane ďaleko rozsiahlejšie poškodenie. V tomto aspekte je komplexná fyzioterapia jediná vhodná liečba.
Marian
Pridaj komentár